reklama

Ranne vstávanie

Odniekiaľ z neďaleka sa ozýva hudba a ja hľadám jej zdroj. Hudba je čoraz hlasnejšia a hlasnejšia. Zrazu sa odnikadiaľ objavia krásny mladý ľudia, tancujúci valčík. Pohybujú sa tak ladne až to srdcu lahodí. Až ma to hypnotizuje. Sadám si na zem, aby som si túto scénu mohol vychutnať. Zatváram oči a započúvam sa do hudby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 Vážna hudba síce nepatrí medzi moje obľúbené, ale raz môžem urobiť výnimku a započúvať sa do týchto melodických tónov. Niečo mi tu však nesedí. To zvonenie mi sem akosi nepatrí. Čo je to za zvonenie? Odkiaľ prichádza? Otváram oči. Príjemná scéna sa rozplýva a pred očami sa mi zhmotňujú tmavé obrysy mojej izby. Zvonenie však neprestáva. Otočím svoje rozospaté oči na tú nechutnú, guľatú, poskakujúcu a zvoniacu vec, ktorej odborne hovoríme budík. Ozve sa zo mňa nespokojne zastonanie. Mám sto chutí ho rozbiť voľajakým kladivom, ale žiaľ tu žiadne nemám. Pomaly a s nechuťou, akoby to bola tá najodpornejšia vec na svete, sa dotýkam budíka a nahmatávam gombík ktorým by som ho vypol. Hotovo. Trochu si tú vec pootočím k sebe aby som videl koľko je hodín. Upriem naň svoje červené rozospaté oči. Veľká podlhovastá ručička ukazuje na nejaké čiarky formujúce sa do čísla dvanásť a malá ručička ku šestke. Takže je šesť hodín ráno. Vydám zo seba zúfalý povzdych. „Bože, čo som komu urobil také odporné, že ma takto tresceš?“ vydám zo seba, napriek tomu, že som ateista. Obrátim sa na bok a moja Túžba mi vraví: „Spi pokojne ďalej. Veď sa nič nedeje.“ Zatváram oči. Môj zmysel pre Povinnosť má však iný názor. Chytí ma za rameno, silno so mnou potrasie a volá na mňa: „Nič také ty leňoch! Vstávaj! Volajú ťa tvoje školské povinnosti.“ A tak, i keď veľmi neochotne, vstávam pomaly z postele. Nasleduje dlhé zívnutie, pri ktorom otváram papuľu tak do korán, že mi je vidieť cez hrtan a cez žalúdok rovno až do čriev. „No dobre, tak som hore, ale čo teraz?“ pýtam sa Povinnosti. A ona na to z ostra: „No čo asi? Hybaj do kúpeľne a pustiť sa do rannej hygieny!“ Ďalší zúfalý povzdych. Pozriem prosebne na Túžbu, Túžba pozrie prosebne na Povinnosť, ale tá len krúti hlavou a ukazuje na dvere do kúpeľne. Čo už narobím? Nasúvam si papučky na nôžky a šuchtavým krokom sa teperím do kúpeľne. Za mnou ako generál pochoduje Povinnosť a za ňou smutne kráča Túžba. V kúpeľni ako každé ráno na mňa zo zrkadla zazerá akási strapatá kreatúra s červenými prižmúrenými očami a ako každé ráno si až po chvíli uvedomím, že som to ja. Vedľa môjho nie príliš príťažlivému odrazu na mňa pozerá nie príliš príťažlivá prísna tvár Povinnosti. Ani nemusí nič vravieť. Viem dobre čo odo mňa chce, potvora. Umyť zuby, opláchnuť si tvár, oholiť, učesať sa, no proste tie veci čo musím robiť každé ráno. Tak sa púšťam do toho, len tak aby mala Povinnosť radosť.   Ešte predtým však očkom prosebne pozriem na Túžbu, ale tá len tak sedí v kúte. Po chvíli opúšťam mučebňu, teda pardon, kúpeľňu a vrátim sa do svojej izby, aby som sa obliekol. Keď však kútikom oka zazriem aké predmety ma dnes v škole čakajú, z ničoho nič ma chmatne Túžba za plece a ťahá ma naspäť k posteli. Začína ma napĺňať pocit blaha. V tom ale ako víchor priletí Povinnosť a odstrčí Túžbu preč a odtlačí ma ku skrini. Tak ani toto ráno nevyhrala Túžba. Smutne si povzdychnem a oblečiem sa. Vôbec ma to neteší, pretože viem, že zajtra ma to čaká znova. Ranné stávanie je proste peklo.

Tomáš Slovák

Tomáš Slovák

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pochádzam zo západného Slovenska, konkretne z Bratislavi. Mám 21 rokov. Medzi moje záľuby patria počítače, sci-fi literatúra a divadlo. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu